Po daždi tichne dunajská hladina a zvukový priestor sa pomaly pripravuje na spánok. Blízky prúdiaci potok rozptýlené myšlienky usmerňuje do jednej pokojnej stopy, kým drobné kvapky na povrchu pripomínajú, že deň už pomaly uzatvára dvere. Posledné vtáčie hlasy nad vodou len oživujú večerný pokoj a nezvyšujú napätie. V tomto čistom a stabilnom prostore sa dýcha ľahšie, únava zostáva dole a myseľ nachádza miesto pre tiché zotavenie.