Jemný dážď takmer tiší listy, ktoré šumia ako dych spiacich stromov, zatiaľ čo slabé hrnčiny hromu sa ozývajú zďaleka, akoby boli nespočiatkými slovami. Potok ťahá vodu medzi kameňmi, spievajúc tiššiu pieseň ako keby bol súčasťou samej mlčanlivosti. Tento zelený svet návštevníka privítava tichom, ktoré praskne len vtedy, keď dážď praskne na listy alebo sa zjaví lúč slnka.