Ranný vlak pomaly prechádza cez zatienenú krajinu, kde vzdialený potok a šum dažďa na lístie vytvárajú prírodný rytmus. Z vlaku sa šíria tiché tóny, zatiaľ čo mekké bublanie potoka a hlboké tóny vln sa prelíňajú do seba ako dych lesa. Vzniká plytavý priestor, kde šum vlaku a zvuky dažďa zosilňujú zameranie a tichú reflexiu. Pre človeka v Prešove, kde sa za dažďa objavuje tichá silueta Tatier, je toto prostredie prírodným pokračovaním domácej harmonie.